1
Prvou zaujímavosťou na trase „Príbeh Slovákov z Huty“ je drevená socha Józsefa Batthyányho. Symbolická socha grófa Batthyányho vedľa koňa a voza, ktorú v roku 2019 vytvoril slovenský umelec Juraj Čutek zo Slovenska, sugestívne znázorňuje vznik slovenských osád v oblasti pohoria Plopiš. Juraj Čutek patrí k významným osobnostiam slovenskej výtvarnej scény. Známe sú najmä jeho figurálne drevené sochy s hotovými kovovými prvkami. Čutekove diela, ktoré oscilujú medzi predstavivosťou a reálnym svetom, sú inšpirované históriou, hudbou, mytológiou a cirkusovým umením.
V minulosti bola značná časť strednej a juhovýchodnej Európy súčasťou habsburskej, neskôr rakúsko-uhorskej ríše. Z prírodných, politických, náboženských a najmä ekono- mických dôvodov sa obyvatelia ríše sťahovali z jednej oblasti do druhej. Majitelia pôdy v pohorí Plopiš boli v tom čase odhodlaní čo najlepšie zužitkovať svoj majetok. Keďže ide o zalesnenú oblasť, počiatočné odlesnenie bolo potrebné na založenie sklární a osídlenie s ľudskými zdrojmi potrebnými na podporu tohto priemyslu. Preto sem priviedli slovenských osadníkov, drevorubačov zručných v lesných remeslách, kto- rým za to ponúkli určité výhody: vyklčovanú pôdu a drevo na stavbu domov. Štyri veľké šľachtické rody (Bárányiovci, Bánffyovci, Batthyányovci a Kereszegiovci), ktoré vlastnili majetky v tejto oblasti, sa koncom 18. a začiatkom 19. storo- čia podieľali na procese jej osídľovania Slovákmi.
Gróf Jószef Batthyány (celým menom Josef Maria Vince Alajos Erhard) sa narodil 22. decembra 1770 v rakúskom Grazi a patril do významnej šľachtickej rodiny Rakúskeho cisárstva. Rodina Batthyány-Strattmann vlastnila panstvo Aleşd od roku 1779. József Batthyány a jeho manželka Anna Lázár postavili okolo roku 1830 v centre Aleşdu barokový zámok (dnes mestská nemocnica). Zomrel 25. marca 1851 vo Viedni a pochovaný bol v Németújvári (Güssing, Rakúsko) vo východnom Rakúsku.