11
V kultúre každého národa, bez ohľadu na to, aký čas to označujeme, voda je základným prvkom. Voda ako zdroj fyzickej i duchovnej regenerácie nechýba v žiadnej komunite. Založenie osady sa uskutočňuje v priamej súvislosti s existenciou vodného zdroja; úrodnosť pôdy a implicitne aj plodiny potrebujú vodu; cirkevné rituály zahŕňajú ponorenie do vody pri krste. Vidíme teda, že voda je spojená s myšlienkou znovuzrodenia, očistenia, krstu, obnovy, regenerácie. Navyše, tečúce vody symbolicky predstavujú hranicu medzi rôznymi sférami, medzi životom a smrťou, medzi svetom driny a svetom odpočinku. Preto mosty, ktoré sú umiestnené nad týmito riekami, považujú sa za symbolické prechody medzi dvoma svetmi.
V zalesnenej oblasti pohoria Plopiš sa v čase príchodu slovenských osadníkov nachádzal dostatok vody. Z hlbín hôr vyvierajú početné pramene čistej, priezračnej vody, pripravené priniesť život, energiu, požehnanie, ktoré tu usadení ľudia potrebovali. Slovenskí osadníci sa usídlili na miestach, kde boli zdroje tečúcej vody. Pozoruhodné je, že prameňov bolo toľko, že každá domácnosť mala jeden.
Postupom času mnohé z nich v dôsledku masívneho odlesňovania a rozširovania populácie vyschli. Tie, ktoré zostali, sa dnes vlievajú do rieky Bistra, ktorá pramení v centrálnej oblasti pohoria Plopiš, pod východným úpätím vrchu Varatik (Văratec, 755,9 m.n.m.). Spočiatku sa javí ako veľmi malý horský potok, ale ako klesá k svojmu ústiu, zbiera vodu z prítokov a nakoniec dosiahne dĺžku 47 km a plochu povodia 175 km2. Rieka preteká relatívne plochou náhornou plošinou pohoria Plopiş v hlavnom smere SV-JV. Od obce Nová Huta po ústie tečie Bistra v smere JV-SZ. V tomto sektore je sklon toku strmý. Tečie cez 10 lokalít (Şinteu, Pădurea Neagră, Voivozi, Popeşti, Bistra, Ciutelec, Bistra, Tăuteu, Poiana, Chiribiş) a vlieva sa do rieky Barcău pri Petreu, pričom je jedným z najdôležitejších prítokov Barcău.
Pred masívnym odlesnením náhornej plošiny Plopiš mala rieka Bistra oveľa vyššie prietoky. Okolo vodného toku Bistra a jeho hlavných prítokov sa vyvinula lúčna vegetácia so špecifickými prvkami: javor, topoľ, vŕba, trstina. V horských potokoch sa vyskytovali ryby (najmä pstruhy) a raky.